Prečo nepreceňovať význam dividend a nepodceňovať význam buybackov?

Spätné odkupy akcií sú v posledných rokoch veľmi kontroverznou témou. Niektorí ľudia, hlavne politici, tvrdia, že spätné odkupy škodia spoločnostiam a aj celej ekonomike. Zástancovia buybackov zase tvrdia, že firmy vedia najlepšie, kedy a na čo sa im zarobené peniaze oplatí míňať a že predstavujú najlepší spôsob (aj z hľadiska daní), ako prerozdeliť zisky akcionárom. Na obrázku nižšie môžete vidieť, koľko % hotovosti firmy z S&P 500 reálne na buybacky míňajú posledné roky. Dlhodobo ide o 20 – 25 %, zvyšok je využitý na dividendy, akvizície, výskum a vývoj či iné kapitálové výdavky.

Z filozofického hľadiska môže mať na túto tému každý vlastný názor, poďme sa však pozrieť, čo buybacky v praxi znamenajú pre nás akcionárov. Spätný odkup je vo svojej podstate využitím hotovosti na sťahovanie akcií (znižovanie počtu) z obehu. To spôsobí, že zisk, ktorý firma dosiahne počas ďalšieho roka, sa rozdelí medzi menší počet akcionárov. Koláč bude teda rovnako veľký, avšak rozdelí si ho menšie množstvo ľudí. Práve preto môže zisk na akciu (EPS) a teda aj cena akcie rásť napriek tomu, že spoločnosť dosahuje stále rovnaké zisky. Najmä začínajúci investori sa veľakrát orientujú a akcie si vyberajú aj na základe dividendového výnosu. Na buybacky však hľadí málokto, pretože sú v praxi v porovnaní s dividendou menej uchopiteľné a viditeľné. Dividenda je jednoducho vyplatená na účet, zatiaľ čo spätný odkup sa prejaví „iba“ rastom EPS. A ako sú na tom z tohto hľadiska jednotlivé sektory z indexu S&P 500? Na to nám odpovie obrázok z reportu Guide to the Markets od JP Morgan.

Ku koncu tretieho kvartálu roka 2020 boli z hľadiska dividend za posledných 12 mesiacov najzaujímavejšie sektory Energy (6,8 % výnos), Utilities (3,4 % výnos) či sektor Real Estate (3,2 % výnos). Ak sa však ale pozrieme na kombinovaný výnos dividend a spätných odkupov tak zistíme, že sektory ako Financials (2,7 % výnos vo forme dividend + 4,5 % výnos vo forme buybacku, spolu teda 7,2 % výnos), Materials (kombinovaný výnos 3,8 %) či Industrials (kombinovaný výnos 3,5 %) akcionárom každoročne vracajú viac peňazí. 

Veľakrát buybacky využívajú aj veľké spoločnosti, ktoré dokážu takýmto spôsobom veľmi výrazne zvýšiť zisk na akciu. Na obrázku dole v riadku „Shares Out on Balance Sheet“ vidíme počet akcií spoločnosti Apple. V roku 2015 ich bolo 22,315 miliardy, v roku 2020 už iba 16,976 miliardy. Počet akcií sa teda znížil buybackmi o približne štvrtinu, takže ak by aj spoločnosť zarábala stále rovnako, zisk na akciu bude o štvrtinu vyšší a pri rovnakom ocenení by o štvrtinu mala rásť aj cena akcie. Akcie Apple samozrejme za 5 rokov rástli aj kvôli iným dôvodom, avšak dá sa na nich pekne demonštrovať sila spätného odkupu, ktorá nenápadne a postupne zvyšuje hodnotu pre akcionára.

Pred pár dňami oznámila veľký objem spätných odkupov akcií aj banka JP Morgan a to v objeme 30 miliárd USD v roku 2021. To by malo vzhľadom na súčasnú kapitalizáciu zvýšiť (pri nezmenení ostatných podmienok) zisk na akciu o približne 8 %. Po oznámení tejto informácie akcie vzrástli o o 4 %. Ako sme si už vyššie spomínali, finančný sektor je jedným z tých, v ktorom sa akcie odkupujú najviac. To nám potvrdzujú aj informácie z účtovníctva JP Morgan, kde počet akcií klesol z približne 3,71 miliardy v roku 2014 na 3,08 miliardy v roku 2019 (v roku 2020 mali banky pozastavené alebo výrazné obmedzené spätné odkupy kvôli príchodu Covidu), čo predstavuje zníženie počtu akcií v obehu o približne 17 %. Ak by banka v priebehu budúceho roka odkúpila akcie v hodnote ďalších 30 miliárd USD (pri súčasnej cene 120 USD), tak by sa ich počet znížil o ďalších 250 miliónov. Za 7 rokov by sa počet akcií v obehu znížil o štvrtinu a len vďaka tomuto kroku by sa zároveň zvýšil zisk na akciu o približne 25 %.

A čo pre akcionára môžu tieto informácie znamenať? Darí sa akciám firiem s agresívnejšou politikou spätných odkupov lepšie ako ostatným? Na túto otázku nám dá odpoveď porovnanie výnosov S&P 500 (oranžová čiara) a takzvaného S&P 500 Buyback Indexu (biela čiara), ktorý združuje akcie 100 firiem v rámci indexu, ktoré odkupujú percentuálne najvyšší podiel akcií. Banka JP Morgan znížila ich počet medzi rokmi 

Na danom obrázku môžeme vidieť údaje za posledných 20 rokov, ktoré sú jednoznačné. Za toto obdobie vzrástol index ako celok o 306,41 %, (7,29 % ročne), zatiaľ čo buybackový variant indexu vzrástol o 544,43 % (9,8 % ročne), čo vďaka zloženému úroku predstavuje zhodnotenie vyššie o 238,02 percentuálneho bodu. Záver je teda jednoznačný – akcionári firiem, ktoré svoje akcie odkupujú vo väčšom, ako zvyšok trhu, dosahujú pri svojich investíciách vyššie výnosy. Pri investovaní teda berte do úvahy okrem dividendového výnosu aj buyback yield, ktorý je v dnešnej dobe prostredníctvom internetu ľahko dohladateľný.