6 minut čtení

Ako Srbsko láka investorov

Pandémia je v súčasnosti pod kontrolou a Srbsko sa stalo jednou z popredných krajín v Európe s počtom zaočkovaných obyvateľov. Prečo sa venujeme Srbsko sú ale zaujímavé podmienky pre podnikateľov zo zahraničia.

Srbsko a Slovensko sú dve krajiny veľmi späté. Najmä historicky a kultúrne. V určitých si častiach v Srbsku sa dohovoríte dokonca aj po slovensky. Nájdete tam významnú slovenskú menšinu. Práve Slováci v Srbsku sú mostom medzi EÚ, Srbskom a Slovenskom.

Rok 2019 bol prelomový kedy sa konečne ekonomike v Srbsku začalo mimoriadne dariť. Nezamestnanosť dosiahla najnižšiu úroveň za posledných desať rokov a HDP dosiahol 4,2%.

Pandemický stav

Dobré správy ako prvé – aktuálne je situácia stabilná a Srbsko sa zaradilo medzi popredné krajiny v Európe v počte zaočkovaných obyvateľov.

Európsku komisia znížila prognózu ekonomického rastu pre eurozónu na rok 2021 z 6,1% na 4,2% všeobecne.[1] Aj Srbsko sa zaradilo medzi postihnuté krajiny. Začiatkom septembra 2020 srbská vláda vyhlásila situáciu ako stabilnú, ale hneď na konci mesiaca sa situácia náhle zhoršila. Najviac zasiahnuté odvetvia boli, tak ako všade hlavne cestovný ruch, doprava a výroba[2]

  • Za rok 2020 odhadovo ekonomika klesne 1,1%
  • O 33,4 % klesnú príjmy z dopravy
  • O 26,8 % klesne HORECA segment
  • O 37,5 % sa zmenšil záujem o ubytovacie služby
  • O 3,5 % klesol vývoz
  • O 3,0 % klesol dovoz[3]

Srbsko však na podporu podnikateľov vytvorilo samostatný program v hodnote 4 250 000 mil. eur. Ten podporí projekty, ktoré sú zamerané na rozvoj firiem. Vyhlasuje sa aj verejná súťaž cez Ministerstvo hospodárstva na podporu malých podnikateľov.

Graf: Vývoj prípadov COVID-19 od 02/2020 do 11/2020. September zaznamenal výrazný nárast

Atraktívne podnikanie v Srbsku

Sú na to viaceré dôvody. Ako prvé je určite výhodná strategická poloha. Ďalšou dobrou správou sú nízke priemerné mzdy  (350 eur) a náklady na mzdu. Zároveň tu nájdete kvalitnú a pracovitú pracovnú silu. Čo je najdôležitejšie je podpora zahraničných investorov. Srbsko chce znížiť aktuálnu vysokú nezamestnanosť a preto vytvorilo nástroj na motiváciu vstupu  zahraničných firiem do krajiny, ktoré zároveň vytvoria nové pracovné miesta.

 ●      investorom poskytuje 2 000 až 10 000 eur za vytvorenie nových pracovných miest v oblastiach výskumu a vývoja

●      krajina zamedzila dvojité zdanenie s okolitými krajinami

●      niektoré dovozy nepodliehajú clu

●      firmy tu čakajú nízke fixné poplatky[4]

Mnohých podnikateľov osloví aj 15% daň z príjmu a 20% DPH. Za elektrinu, plyn, telefón a poštu tu zaplatíte málo. Tieto ceny sú najnižšie medzi 37 európskymi krajinami. 

Podpora zahraničných investícií v Srbsku

Od roku 2007 Srbsko získalo viac ako 31 miliárd eur priamych zahraničných investícií. Ekonomické reformy sú výsledkom tohto záujmu. Krajina sa dostala do zoznamu najdôležitejších podnikateľských destinácií strednej a východnej Európy. Na území Srbska podnikajú aj  Bosch, Michelin, Siemens, ZF, Panasonic, NCR, Microsoft, Gorenje, Brose, Continental, Magna, Cooper Tires, Johnson Controls, Johnson Electric, Leoni, Fiat Chrysler Automobiles, Yazaki, Eaton, Stada, Swarovski, Calzedonia,  Mei Ta,  Schneider Electric, Geox, Tarkett, Ling Long, Adient, Minth, Toyo Tires,  MTUBarry Callebaut, a mnohé ďalšie.

IBM Global Location Trends 2020 tvrdí, že Srbsko je lídrom v počte otvorených pracovných miest v porovnaní s počtom obyvateľov a to na základe priamych zahraničných investícií. Srbsko sa jednoznačne zaraďuje do vlny obľúbených lokácií pre spoločnosti v Európe.

Štátna pomoc pre zahraničné investície v Srbsku

Ak sa rozhodnete začať podnikať v Srbsku, pripravte sa na štátnu pomoc vo forme

1)     finančnej podpory

2)     úľave na daniach a odvodoch, prípadne úplné odpustenie odvodov

3)     zníženého cla

4)     systému záväzného sociálneho poistenia

5)     možnosti prenájmu nehnuteľnosti a pôdy vo verejnom majetku[5]

Voľné zóny oslobodené od daní, cla a odvodov.

Fyzicky ohradené a vyznačené časti oblastí v Srbsku, ktoré sú infraštruktúrne pripravené sú novovzniknuté voľné zóny na podnikanie. Môžete v nich realizovať výrobné činnosti a služby, za ktoré vláda určila stimulácie. Nájdete 15 takých voľných zón. Na týchto priestoroch sa v roku 2019 uskutočnil obrat v hodnote 5 miliárd eur. Nájdete tu viac ako 200 nadnárodných spoločností, ktoré zamestnávajú viac ako 37 000 ľudí. Investície do týchto zón v roku 2019 dosiahli sumu tri miliardy eur. Export z týchto voľných zón je až 13 % celkového exportu v Srbsku. Môžete v nich vyrábať, skladovať, baliť, predávať, realizovať bankové služby a poisťovníctvo.

Všetok príjem a zisk, ktorý sa realizuje vo vnútri týchto voľných zón sa môže preniesť do hociktorého iného štátu, do Srbska vrátane, bez predošlého odsúhlasenia a dokonca bez zdanenia, platenia odvodov a cla. Investorom do podnikania vo voľných zónach otvárajú špeciálne úľavy a privilegovaný daňový systém

·      bez DPH

·   bez cla na vstupný materiál a materiál určený pre tovar do vývozu, na stroje, vybavenie a stavebný materiál

Dovoz a vývoz tovaru v zóne  navyše nie je ohraničený. Tovar, ktorý sa z voľnej zóny dovezie na domáci trh je v systéme dovozu zahraničného tovaru. Spoločnosti vnútri voľnej zóny si môžu prenajímať kancelárske priestory, výrobné haly, skladové priestory pod priaznivými podmienkami.[6]

Medzinárodné dohody

Medzi najdôležitejšími dohodami o voľnom obchode patrí CEFTA - Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode, ktorá sa sústreďuje na podporu obchodu, služieb a investícií. Srbsko je aj členom EFTA, Európskeho združenie voľného obchodu. Pre mnohých je atraktívna  že Srbsko je jediná krajina mimo Spoločenstva nezávislých štátov, ktorá má s Ruskom dohodu o voľnom obchode.

Franchisingom ako populárny šport

Franchisingom môžete expandovať na zahraničný trh. V Srbsku nájdete cez 200 franchisingových spoločností, z čoho takmer 62 % má zahraničný pôvod. Hlavne z USA. Následne formou franchisingu tu podnikajú Francúzsko, Chorvátsko a Slovinsko. Väčšina franchising projektov je z oblasti služieb.


Zdroje

[1] Euronews, What does 2021 hold for jobs and business in Europe

[2] OECD, COVID-19 Crisis in Serbia

[3] Štatistický úrad Srbskej republiky, Ekonomska kretanja 2020

[4] Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ekonomické informácie o teritóriu Srbská republika

[5] Zakon o ulaganjima

[6] Rozvojová agentúra Srbska, Voľné zóny

Hodnocení: +6
Pro přidání komentáře se přihlaste nebo zaregistrujte.