10 minut čtení

Cezhraničné HR dnes a prečo je zaujímavé?

Zamestnávať v zahraničí je pre firmy zaujímavé vtedy, keď chcú expandovať do zahraničia alebo chcú optimalizovať náklady.

Zamestnávať v zahraničí je pre firmy zaujímavé vtedy, keď chcú expandovať do zahraničia alebo chcú optimalizovať náklady. Najmä pri podnikaní v cudzej krajine je extrémne dôležité mať domáceho človeka. Spolupráca na diaľku sme všetci v 2020 zdokonalili a niet dôvodu to nevyužiť.

Rozvinuté krajiny vyhľadávajú vysokokvalifikovaných pracovníkov z menej rozvinutých krajín. Stoja zlomok nákladov ako rovnako kvalifikovaní v ich domovskej krajine.      

Freelance pracovníci z oblasti spracovania údajov, IT podpory, obchodníci, pracovníci call centier a developeri z Kuala Lumpur, Belehradu, alebo aj Bratislavy sú pre mnohé spoločnosti z UK, USA, či Švajčiarska mimoriadne perspektívni spolupracovníci. Zamestnanecké zmluvy a dohody o spolupráci sú regulované a musíme dodržiavať legislatívne kritériá v krajine kam vstupujeme. Napríklad, firmy z Veľkej Británie nemôžu priamo zamestnávať zahraničných pracovníkov bez registrácie v danej krajine a bez fyzickej prítomnosti.

Ako sa pohybuje cena práce vo svete, ktorá krajina je zaujímavá a ako jednotlivé krajiny pomohli svojim podnikateľom počas COVID-19 krízy v súvislosti so mzdami.

Optimalizujte náklady

Globálne získavanie zdrojov je súčasťou optimalizácie nákladov. Ide o zdroje z globálneho trhu tovarov a služieb bez ohľadu na geopolitické hranice. Medzi globálne efektívne parametre patria

●      nízkonákladová kvalifikovaná pracovná sila

●      nízkonákladová surovina

●      daňové úľavy

●      nízke obchodné clá

Bežné produkty, ktoré pochádzajú z globálnych zdrojov sú výrobky a služby s vysokým angažmánom           pracovnej sily – výroba produktov v Číne, call centrá s nízkonákladovými anglicky hovoriacimi pracovníkmi napr. na Filipínach, dodávatelia IT služieb z Indie, Pakistanu a východnej Európy.

Túto stratégiu uplatňujú aj mnohé nadnárodné firmy. Prirodzene hľadajú úspory a preto optimalizujú bežné položky na materiál, procesy, technológie, dodávateľov a zamestnancov v globálnych nákupoch a zahraničných lokalitách.  Netreba zabúdať na účtovníctvo. Vhodne zvolená krajina z pohľadu sadzieb DPH môže výrazne ušetriť na preplácaní v podnikaní cez globálne toky. Krajiny nemajú zjednotené sadzby DPH. Prehľad si môžete pozrieť aj v článku Prehľad sadzieb DPH v rámci EÚ krajín na našom webe.

LCC krajiny na podnikanie

Stratégia low-cost country sourcing (LCCS) je zameraná na obstarávanie a globálne zabezpečovanie zdrojov z krajín s nižším mzdovými a výrobnými nákladmi. Funguje dvomi spôsobmi. Silné krajiny ako USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália a západoeurópske krajiny sú vysokonákladové (HCC) a krajiny ako Čína, India, Indonézia, Bolívia, Brazília, Rusko, Mexiko a krajiny východnej Európy sú nízkonákladové (LCC). Do krajín s vysokými nákladmi prichádzajú výrobky a služby produkované v nízkonákladových krajinách a technológie z vysokonákladových krajín prichádzajú do nízkonákladových krajín.

Najúspešnejší využívajú globalizáciu

Mnohé spoločností zhodnotili svoje náklady a zistili, že konkurencia využíva LCC krajiny často aj na 60 %.    

●      Emerson Electric mal koncom sedemdesiatych rokov vysoké náklady v niekoľkých produktových radoch. V polovici osemdesiatych rokov presunuli zdroje, výrobu a strojárstvo zo západnej Európy a Severnej Ameriky do „krajín s lepšími nákladmi“ – LCC krajín. Po migrácii, prevádzkové náklady neustále klesajú a ročný výnos akcionárov sa neustále zvyšuje. Je to 15,6 $ miliardový konglomerát

●      Honeywell a Siemens vyrábajú globálne a v migrácii nákladov do LCC krajín plánujú aj pokračovať

●      General Electric po migrácii do Číny od 2001 do roku 2003 ročne rástla o 66 %.     

Prečo zamestnávať v zahraničí?

Sú dve základné roviny- buď musíte mať zamestnanca v krajine, kam expandujetelebo vám tak stanovujú právne povinnosti, alebo chcete znížiť svoje náklady na zamestnancov.          

Zamestnávanie ľudí v zahraničí ponúka množstvo výhod pre spoločnosti, ktoré sa snažia osloviť nových zákazníkov, ušetriť mzdové náklady, alebo iba otestovať produkty a služby v zahraničí.

●      Vstupom na zahraničný trh dodáte službe domáci nádych. Domáci poznajú najlepšie, čo ich spoluobčania chcú a aké sú lokálne trendy či požiadavky.

●      Manažment cez online nástroje sú dostupné

●      Šetrenie nákladov na konkurencieschopných platoch

Existuju 3 typy zamestnancov v zahraničí

1. Vaši experti, ktorých vyšlete do zahraničia      

2. Pracovníci zo zahraničia, ktorí pôsobia na zahraničnom trhu ako podpora miestnych operácií

3. Diaľkoví zamestnanci, ktorí vykonávajú samostatnú prácu.

Kľúčový bod, ktorý musíte splniť je vedenie mzdovej agendy cez samostatnú právnickú osobu, alebo využitím GEO služby (Global Employment Outsourcing). 

Cena práce je náklad     

Súčasťou podnikania sú aj celkové výdavky zamestnávateľa na zamestnanca. Do ceny práce okrem platu vstupujú aj odmeny a ďalšie nemzdové náklady - sociálne príspevky, dávky, výplatné listiny a ďalšie súvisiace dane. Náklady na mzdu a sa v krajinách odlišujú a preto by tento parameter mal ovplyvniť rozhodnutie, či je pre vás riešením podnikanie v zahraničí. Podnikateľ  si musí zistiť aké sú náklady súvisiace s mzdou v rôznych krajinách a kedy sa mu oplatí vstup do inej krajiny.

Eurostrat porovnáva náklady ma mzdu v celej Európske únii a prezradil veľké rozdiely.

●      Bulharsko má najlacnejšiu pracovnú silu – 1 hodina práce stojí 6 €. V roku 2018 stála iba 5,4 €    

●      Najdrahšie je Nórsko -  50,18 € na hodinu. Donca predbehlo aj Dánsko, kde ste v roku 2018 zaplatili 43,5 € na hodinu v priemere

●      Medzi vysokonákladové krajiny pratrí aj Island (41,65 €), v Dánsko (44,7 €), Luxembursko, Belgicko, Francúzko, Holandsko, Švédsko, Nemecko a v Rakúsko (34,6 €)    

●      Medzi krajiny s najnižšou cenou práce je aj Rumunsko (7,7 €), Litva, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Chorvátsko a nakoniec – aj Slovensko je pod európskym priemerom (12,5 €).

●      Priemerná cena na hodinu v Európskej krajine s eurom stála 31,4 € a v krajinách, ktoré nepoužívajú euro 27,7 €

●      Podiel nemzdových nákladov na zamestnanie na celkových nákladoch práce bol priemerne 24% a pohyboval sa len od 6 % na Malte až po 32,9 % vo Francúzsku    

Širšie vo svete nájdeme krajiny s ešte nižšou cenou práce – Vietnam 3 $ za hodinu, India 2,5 $ za hodinu, Indonézia iba 0,8 $. Optimalizácia nákladov cez podnikanie v zahraničí môže byť skutočne veľká.

COVID-19 a mzdové dotácie

Vyspelé krajiny sa postavili na stranu zamestnávateľov a dotovali pracovné miesta počas krízy COVID-19. Dánsko, Francúzsko, Nemecko a Švédsko dotovali iba hodiny, ktoré zamestnancovi boli znížené kvôli nútenému skráteniu pracovného času. Austrália, Kanada, Írsko a USA dotovala mzdy všetkým zamestnancom vo firme, ktorá zaznamenala veľký pokles obratu v dôsledku krízy. Vládny inštitút Spojného kráľovstva pripravil prehľad najzaujímavejších dotácií

●      V Kanade vám štát pokryl do 75 % hrubej mzdy    

●      Írsko dotovalo až 85 % čistej mzdy, maximálne vo výške 410 € týždenne

●      Vo Veľkej Británii maximálna dotácie dosahovali až £2 500 na mesiac.

●      Vo Francúzsku bola najvyššia horná hranica príspevku na mzdu a dosiahla výšku 6 927 € mesačne na každého zamestnanca    

V USA ako v jedinej krajin presne nedefinovali dotačný systém na mzdy. Dodatočne systémy mali za cieľ motivovať zamestnávateľov v neprerušení pracovného pomeru so zamestnancom. Tieto dotácie boli postavené ako podnikateľské pôžičky alebo daňové úľavy. Zamestnanec mohol získať viac ako 15 000 $ celkovo.

Využívali zamestnanci pomoc?

 Z krajín OECD o štátnu pomoc požiadalo 60 miliónov ľudí. 

●      Najefektívnejšie využili pomoc zamestnanci na Novom Zélande. Urobilo ich tak 66,27 %      

●      Vo Francúzsku malo nárok na pomoc až 54,93 % zamestnancov, čo je 13 140 000 ľudí a z toho ju využilo 32,61 %

●      Vo Švajčiarsku v Taliansku o pomoc žiadalo 45,43% a 45,20 % zamestnancov

●      Najmenej zamestnancov získalo pomoc vo Švédsku (11,48 %), v Dánsku (9,19 %), vo Fínsku (7,35 %) a v Lotyšsku (5,61 %). V týchto krajinách väčšina zamestnancov ani nesplnila podmienky na štátnu pomoc    

Pred podnikaním v zahraničí musíte poznať dve veci

Právo a povinnosti. Dobre nastavená obchodná infraštruktúra je základom na plynulý chod v novej krajine. Musíte si zabezpečiť všetky legislatívne a administratívne povinnosti a začať s výkonnom včas, podľa plánu. Najlepšie je osloviť firmu, ktorá má profesionálne skúsenosti s expanziou do zahraničia. Zabezpečí nevyhnutné kroky, poradí najlepšie riešenia a vie prakticky porovnať povinnosti v domovskej a zahraničnej krajine. Všetko stojí na dvoch pilieroch: 

●      Právna infraštruktúra  

●      Účtovníctvo

 Bez týchto regulácií by nastali komplikácie s majetkom, oneskorila by sa príprava prevádzky a právne povinnosti pri zamestnaní pracovnej sily. Trvanie príprav na podnikanie v zahraničí môže trvať aj tri mesiace a preto je potrebné včas sa k tomuto kroku rozhodnúť. O všetkých prednostiach podnikania v zahraničí je vhodné sa poradiť s odborníkom. Vo Freya Corporation vám poskytneme aj bezplatné konzultácie. Zavolajte nám alebo nám napíšte.

 

#expanzia #HR #podnikanie #podnikanievzahranici #zalozeniefirmy #zalozeniefirmyvzahranici #globalbepodnikanie

Hodnocení: +6
Pro přidání komentáře se přihlaste nebo zaregistrujte.